Abstrakt
Základnou myšlienkou príspevku je zaoberanie sa problematikou znehodnocovania učiteľskej profesie. A to nie len z pohľadu študentov základných a stredných škôl, ale aj budúcich pedagógov, ktorí sú študentmi pedagogických fakúlt a napriek tomu sú voči tejto profesii skeptický.
Ďalej je v príspevku venovaná časť, ktorá sa zaoberá dopadom všeobecného názoru na samotných pedagógov a na možný následný syndróm vyhorenia.

Kľúčové slová: znehodnocovanie, pedagóg, profesia, demotivácia

Abstrakt
Profesia učiteľa okrem bohatej histórie, tradície a nenahraditeľnosti medzi inými profesiami obsahuje viacero paradoxných pólov. Jedným z nich je učiteľova schopnosť získavať a odovzdávať informácie spôsobom reflektujúcim aktuálne spoločenské požiadavky a trendy. V dobe elektronického vzdelávania by malo byť samozrejmosťou integrácia a aktívne, efektívne využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) v pedagogickej praxi. Realita odhaľuje mnohé nedostatky práve v tejto časti pedagogickej práce. Cieľom predkladaného článku je pedagogicko - psychologická deskripcia bariér z pohľadu učiteľa identifikovaných pri integrácii IKT do edukačného procesu.

Kľúčové slová : pedagogicko - psychologická bariéra elektronického vzdelávania, elektronické vzdelávanie ako sociálno – psychologický jav

Abstrakt
Autorka príspevku sa zaoberá etickými i morálnymi otázkami a problémami v učiteľskom povolaní. Pozornosť venuje aj hodnoteniu  názorov týkajúcich sa profesijnej etiky učiteľa. Zároveň teoreticky vymedzuje obsah učiteľskej etiky a poukazuje na jej miesto v rámci etiky, aplikovanej etiky a najmä profesijnej etiky.

Kľúčové slová: profesijná etika, učiteľ, učiteľská etika

Abstrakt
Príspevok predstavuje výsledky výskumu sociálnych reprezentácií školskej úspešnosti u učiteľov ZŠ a špeciálnych ZŠ. Analýza kvalitatívnych dát ukázala, že sociálne reprezentácie školskej úspešnosti učiteľov sú organizované prostredníctvom centrálnej kategórie výkon žiaka. Učitelia v diskurze školskú úspešnosť podmieňujú tiež vzťahom žiaka ku škole, vplyvom rodiny a charakteristikami žiaka vo vzťahu ku školskej práci. V diskurze učiteľov boli identifikované univerzálne stratégie podpory školskej úspešnosti. Sú nimi vytvorenie bezpečného priestoru, stanovenie primeraných nárokov a  nájdenie adekvátnej motivácie pre žiaka. Dôležitým prvkom sa ukázalo harmonické využívanie dvoch komplementárnych princípov – mužského a ženského - v prístupe k žiakom s ohľadom na ich potreby a vonkajšie podmienky.

Kľúčové slová: školská úspešnosť, úspešný žiak/žiačka, teória sociálnych reprezentácii

Abstrakt
Táto práca aj napriek tomu, že nie je úzko špecializovaná sa snaží poukázať na to, ako vznikalo povolanie učiteľa a ako vnímali postavenie učiteľa odborníci. Podobne ako v minulosti aj dnes má nezastupiteľné postavenie. Jeho postavenie v tradičnom a v alternatívnom chápaní, do  ktorého  zaraďujem aj vyučovanie podporované IKT či PC, rozoberám v tretej kapitole. Budúcnosť učiteľa, ale aj samotného školstva sa nám podstatne zmenila, pretože potrebná kurikulárna transformácia priniesla podľa môjho názoru pozitívne zmeny. To má a bude mať pozitívny vplyv na výkon učiteľa, efektivitu školy, čo  v konečnom dôsledku spôsobí spokojnejšieho študenta, ktorý rád trávi čas v škole.

Kľúčové slová: učiteľ, alternatívna škola, počítač, kurikulárna transformácia, potreby žiaka

Abstrakt
Učiteľ na hodinách náboženstva významne ovplyvňuje osobnosť žiaka. Je zodpovedný za jeho vzdelávaciu, výchovu a duchovnú prácu. Vytvára  materiálne a sociálne podmienky, zabezpečuje prenos a konkretizáciu hlavných úloh. Učiteľ plní rolu kolegu, partnera a rodiča, čo vplýva na celkový rozvoj dieťaťa.

Kľúčové slová: vzdelanie, výchova, osobnostná charakteristika, katolícke školy, štátne školy

Abstrakt
Príspevok sa zaoberá stresom a syndrómom vyhorenia u učiteľov vo vzťahu k štýlu vedenia školy. Hlavným cieľom skúmania bolo analyzovať mieru, akou je  úroveň stresu a syndrómu vyhorenia u učiteľov determinovaná štýlom vedenia školy. Analýza a interpretácia výsledkov umožnila identifikovať súvislosti medzi štýlom vedenia školy a úrovňou stresu resp. syndrómu vyhorenia. Na základe zistených údajov sme dospeli k záveru, že v našej výskumnej vzorke štýl vedenia školy vplýva najmä na vznik symptómov v citovej a sociálnej rovine a z troch dimenzií syndrómu vyhorenia najmä na vznik emočného vyčerpania.

Kľúčové slová: stres, syndróm vyhorenia, štýl vedenia

Abstrakt
Cieľom výskumu bolo zistiť hlavné zdroje stresu u učiteľov a učiteliek pôsobiacich na základných školách, ďalej používanie zvládacích stratégií, a tiež rodové rozdiely v preferencii konkrétnych zvládacích stratégií v učiteľskej profesii.
Výskumu sa zúčastnilo 80 respondentov vo veku 25-64 rokov. Dĺžka pedagogickej praxe sa pohybovala od 1 do 40 rokov. Výsledky výskumu ukázali, že hlavnými zdrojmi stresu v rámci učiteľskej profesie sú nároky na psychiku, nízky plat, časový tlak, nedocenenie práce učiteľa, časté zmeny vzdelávacích projektov a organizácie školy a ďalšie. Vo všeobecnosti v rámci zvládacích stratégií najčastejšie využívali pozitívne stratégie. Zistené boli rodové rozdiely v preferencii konkrétnych stratégií zvládania.

Kľúčové slová: stres, zdroje stresu, stratégie zvládania, učiteľská profesia

Abstrakt
Příspěvek hovoří o důležitosti a učitelské profese v současnosti. Popisuje důležité změny v práci učitele, která nastala po nedávné kurikulární reformě. Zaměříme se především na osobnost učitele výtvarné výchovy jeho roli a pojetí učitele v současné výtvarné pedagogice.

Kľúčové slová: učitel, kurikulární reforma, výtvarná výchova