Abstrakt
Cieľom výskumu bolo analyzovať rozdiely v kariérovej spokojnosti medzi vysokoškolskými učiteľkami a učiteľmi. Výskumný súbor tvorilo 599 žien (vek M = 36.4; SD = 11.5) a 547 mužov (vek M = 39.2; SD = 13.6) a bol získaný prostredníctvom elektronického zberu údajov z 11 verejných univerzít na Slovensku (návratnosť bola 15.6%). Vo výskume bol použitý dotazník Kariérovej spokojnosti (Greenhaus, Parasuraman, Wormley, 1990, α = .74). Výsledky preukázali, že aj napriek vyššej objektívnej kariérovej úspešnosti mužov (dosahujú vyššie vedecko-pedagogické tituly, častejšie obsadzujú riadiace pozície, vedú viac grantov a majú vyšší plat) sú ženy porovnateľne kariérovo spokojné a v istých oblastiach sú spokojnejšie ako muži. Preukázalo sa tiež, že až 52% učiteliek a učiteľov sú nespokojní so svojím príjmom (včítane profesorov, ktorí sú na vrchole odbornej kariéry).   

Kľúčové slová: kariérová spokojnosť, vysokoškolskí učitelia

Abstrakt
V príspevku venujeme pozornosť neľahkej pozícii začínajúceho učiteľa v podmienkach súčasného školstva. Upozorňujeme na nedostatky pregraduálnej prípravy študentov učiteľstva a ich dôsledkami pre prax začínajúcich učiteľov.

Kľúčové slová: začínajúci učiteľ, cvičný učiteľ, uvádzajúci učiteľ, potreby učiteľov, kontinuálne vzdelávanie

Abstrakt
Učiteľ je najvýraznejší subjekt pomáhajúci pri humanizácii škôl. Osobnosť učiteľa má dôležitú úlohu vo výchovnom a vzdelávacom procese. Autorita učiteľovej osobnosti závisí od jeho spoločenskej a profesionálnej povesti. Jeho osobnosť  je najsilnejším prostriedkom vo vzdelávaní.

Kľúčové slová: osobnosť učiteľa, kvality osobnosti učiteľa, jazyková kompetencia, komunikačná kompetencia, kultúra jazyka

Abstract
Teaching, as emphasized in this paper, is a moral endeavour. Its moral nature can be derived from several qualities among which the aspect of assistance in the moral development of students is analyzed in this paper. By and large, there are two possible ways of achieving this goal: either that of exposing students to various theories about morality or exposing the personality of a teacher who, in fact, functions as a model of moral behaviour. As the development of one´s moral character is a constant process, this paper highlights the fact that teacher candidates - in the same way as the future students they will serve - should be exposed to systematic ethical preparation for the moral nature of their work. Moreover, they should be formed by teacher educators on models of whose their own moral awareness could be moulded. 

Key words: moral nature of teaching, ethics, teacher education, teacher candidates and educators

Abstrakt
V príspevku venujeme pozornosť osobnosti učiteľa procesu utvárania jeho osobnosti.

Kľúčové slová: učiteľ, kompetencie učiteľa, osobnosť učiteľa

Abstrakt
Hodiny etickej výchovy na ZŠ alebo SŠ sú špecifické najmä tým, že sa tento predmet nehodnotí známkou, vo vyučovaní je zvyčajne zaradený na posledné hodiny a vyučujú ho učitelia, ktorí nemajú vzdelanie v etike (aj v nadväznosti na metódy), dôsledkom čoho je neodborný (miestami ľahkovážny) prístup k predmetu zo strany učiteľa. Domnievam sa, že hodiny etickej výchovy sú rovnako podstatné ako iné vyučovacie predmety, o to zvlášť, že v súčasnosti vnímame nárast morálnych problémov týkajúcich sa detí a mládeže. V príspevku venujem pozornosť niektorým metódam vyučovania tém z etickej výchovy, pričom ich zasadzujem do kompetencií učiteľa a jeho úloh a riadenia výučby na hodine etickej výchovy. Cieľom príspevku je poukázať na relevantnosť voľby metódy, ktorá sa odvíja od znalostí a zručnosti učiteľa použiť danú metódu, ako aj od jasne stanovených cieľov vo výučbe, didaktických pomôcok, veku a schopností žiaka. Zdôrazňujem voľbu takých metód na hodine etickej výchovy, ktoré aktivizujú uvažovanie, rozhodovanie a konanie žiaka a ich uplatnenie spôsobuje progresívny rozvoj mravného vedomia žiaka.

Kľúčové slová: etická výchova, metódy etickej výchovy, osobnosť učiteľa, kompetencie učiteľa, aktívny žiak

Abstrakt
Príspevok systematizuje poznatky z oblasti psychológie, sociológie a didaktiky. Jeho cieľom je hlbšie preniknutie do problematiky vzťahu medzi učiteľom a žiakom. Popisuje výchovno – vzdelávací proces ako spoločenský proces vzájomných interakcií, ktoré determinujú charakter klímy v triede a spolu s inými faktormi sa podieľajú na regulácií správania, motivácií i na celkovej úspešnosti žiakov a spokojnosti učiteľa. Ústrednú pozornosť venujeme analýze vzťahu učiteľa so žiakmi, psychologicky, didakticky a sociálne podmieneným aspektom osobnosti učiteľa a možnostiam ich uplatnenia pri spolupráci so žiakmi vo výchovno – vzdelávacom procese.  

Kľúčové slová: sociálna interakcia, sociálna konformita, sociálne učenie, sociálne roly, sociálne zručnosti, pedagogická komunikácia

Abstrakt
Príspevok predstavuje výsledky kvalitatívneho výskumu „Rodová socializácia a rodové stereotypy v prostredí materských škôl“, v ktorom sme realizovali dvanásť pološtruktúrovaných rozhovorov s učiteľkami materských škôl s cieľom odhaliť ich rodové presvedčenia a prax. Zaujímalo nás, či učiteľky reflektujú rodový aspekt svojej výchovnej práce a rovnako či sú vo svojej práci rodovo stereotypné a kedy. Vo výsledkoch ukazujeme, že učiteľky si nie sú vedomé vlastnej stereotypnosti, aj keď sa ich stereotypné zmýšľanie ukazovalo na odpovediach ako aj v reakciách a komunikácii s deťmi.

Kľúčové slová: rodové stereotypy, materská škola, učiteľky, rozhovor, dievčatá, chlapci

Abstrakt
Najdôležitejším formujúcim činiteľom pre úspech výchovno-vzdelávacej činnosti školy je osobnosť učiteľa, nakoľko sa prostredníctvom jeho osoby uskutočňujú takmer všetky výchovno-vzdelávacie i mimoškolské činnosti školského prostredia. Zároveň predstavuje nenahraditeľnú súčasť v zmysle pozitívneho vplývania a formovania osobnosti žiaka. Avšak v dnešnej spoločnosti profesia učiteľa upadá. Učitelia sú vo verejnosti podceňovaní a v nemalej miere sa stretávajú s negatívnymi prejavmi na svoju osobu zo strany kolegov, rodičov, vedenia a žiakov. Príspevok ponúka stručný pohľad na osobnosť a profesiu učiteľa a zároveň pojednáva o zvyšujúcom sa násiliu v školskom prostredí, ktoré sa v nemalej miere dotýka profesie učiteľa a predstavuje negatívny trend, ktorý v školskom prostredí neustále narastá.

Kľúčové slová: učiteľ, osobnosť učiteľa, vzťah učiteľa k žiakom, násilie, mobing, bossing, násilie zo strany žiakov

Abstrakt
V súčasnosti sa zvyšuje počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktoré sa vzdelávajú v integrovaných podmienkach na bežných školách. Autorka sa preto v príspevku zameriava na problematiku spolupráce školy a rodiny s dieťaťom so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, pričom sa konkrétnejšie zameriava na interpersonálne kompetencie učiteľa, nakoľko sa domnieva, že k úspešnému rozvíjaniu partnerského vzťahu medzi rodinou a školou, sa môže dospieť jedine na základe efektívnej komunikácie. To si však vyžaduje špeciálne zručnosti učiteľa na jednej strane - napr. zručnosť aktívne počúvať, takt, empatiu, nadšenie a i., ale zároveň si to vyžaduje i špeciálne zručnosti rodiča na strane druhej.

Kľúčové slová: interpersonálne kompetencie, učiteľ, rodič,  dieťa so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, spolupráca rodiny a školy